Kostol Najsvätejšej Trojice

Jednoloďový dvojvežový kostol v barokovom slohu v Modranke, zasvätený Najsvätejšej Trojici, bol vybudovaný v r. 1650 – 1657. Donátorom kostola bol miestny rodák Adam Šalgovič s prispením kapituly. Kostol konsekroval na sviatok patróna v r. 1957 ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai. Má pozdĺžny pôdorys a svätyňu trojbokého záveru. Dvojvežové priečelie ukončuje tympanón. V kamennom portáli, v supraporte na kamennej tabuli, je znak patróna – mesta Trnavy a legenda: „Insignia civitatis Tyrnaviensis 1673“. Pod rímsou nájdeme sochu Panny Márie s nápisom: „Magne deus koeli regina“. Kostol je zaklentuý krízovou klenbou. Pôvodné veže boli ihlancovite zastrešené a pokryté šindlom tak, ako strecha kostola. Požiare často poškodzovali veže aj kostol. Veže po oprave v r. 1799 dostali dnešnú podobu. Na druhej etáži dvojvežia sú tri okná. Na okrajových boli pôvodne niky so sochami sv. Mikuláša (farský kostol v Trnave) a sv. Vojtecha. V bočných otvoroch veží bola socha sv. Alžbety Uhorskej a podnes jestvujúca Najsvätejšej Trojice. V r. 1659 pristavali kaplnku, kde bol Boží hrob, sakristia a na protiľahlej strane kaplnka s oltárom Panny Márie Loretánskej.

Po požiari v r. 1802 sa začalo s opravou, ale počas napoleonských vojen bolo v kostole skladisko pušného prachu. Rozsiahle opravy z r. 1808 boli prerušené pre požiar. Po zemetrasení v r. 1902 murivo svätyne zosilnili. Na pravej strane víťazného oblúka bola zavesená drevená kazateľnica s vyobrazenými evanjelistami a plastikou sv. Michala archanjela. Dnes už kazateľnica neexistuje. Po bokoch hlavného oltára Najsvätejšej Trojice, s námetom korunovania Panny Márie, sú sochy sv. Mikuláša a sv. Ignáca Loyolského. Ozdobné stĺpy zdobia sochy sv. Kataríny a sv. Barbory. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu (so sochami sv. Františka Assiského a sv. Jána Nepomuckého) a sv. Jozefovi so sochami sv. Barbory a sv. Floriána. Pod zaobleným triumfálnym oblúkom je železná tyč v strede s krížom. Pôvodne tu bol kríž s Ukrižovaným, Pannou Máriou a apoštolom Jánom. Táto drevená kalvária bola z predsiene Božieho hrobu prenesená po dostavbe kostola. Na severnej stene kostolnej lode je vchod do Kaplnky Panny Márie Loretánskej. V západnej časti sa nachádza chór. V kostole sú rozmiestnené sochy Krista Kráľa, Panny Mária ďalších svätých. Výmaľba kostola pochádza z r. 1968. Na strope chrámu je zobrazený sv. Michal archanjel, v strede víťazného oblúka Ježiš Kristus so sv. Jánom a biblické výjavy. Cenná je maľba Najsvätejšej Trojice s legendou biskupa Pavla L. Forgáča. Na stenách je rozmiestnená krížová cesta, ktorá pochádza z r. 1923. V r. 1957 – 1958 postavili prístavbu kostola. Na priestranstve pred kostolom je Lurdská jaskyňa z r. 1944. Pri kostole sa nachádza miestny cintorín, kde sú pochované mnohé významné osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín Modranky.

Kaplnka sv. Márie Magdalény

Na mieste pôvodného kostola bola v pol. 17. stor. vybudovaná kaplnka zasvätená sv. Márii Magdaléne. Kanonická vizitácia z r. 1634 uvádza, že kaplnka bola postavená na vlhkom mieste, preto sa murivo narušilo. V r. 1694 sa úplne rozpadlo. Až v r. 1747 bola vybudovaná a požehnaná nová kaplnka. Neďaleko bol jej prameň. V kaplnke sa nachádzal drevený oltár, pozlátený kríž, kalich, korporál a purifikátor. Na sviatky patrónky sa tu slúžili sv. omše. V r. 1767 bolo zhotovené nové zastrešenie kaplnky a v r. 1782 bola vymaľovaná. Lavice zhotovili v r. 1791 a v r. 1800 osadili nový krov a zastrešenie. Od tých čias je kaplnka dobre udržiavaná. V ostatných rokoch bola opravovaná a vymaľovaná. Na sviatok patrónky – 22. júla, sem prichádzajú veriaci procesiou z farského kostola na slávnostnú sv. omšu.

Krížová cesta a Boží hrob

Pôvodne mala krížová cesta sedem zastavení. V priebehu rokov bola rozšírená o dve zastavenia. Krízovú cestu tvorili jednoduché murované kaplnky, v hornej časti s otvorom na obraz. Kaplnka Božieho hrobu bola predná časť dnešnej svätyne Kostola Najsvätejšej Trojice. Kaplnka bola predelená múrom s menším priechodom. V prvej časti bola „anjelská kaplnka“, z ktorej sa prešlo k Božiemu hrobu. Tu bol oltár a pod ním Boží hrob so sochou pochovaného Ježiša Krista. Pred kaplnkou stáli tri kríze.

Krížovú cestu tu konali hlavne študenti Trnavskej univerzity s profesormi, rôzne kongregácie, napr. Bratstvo Umierajúceho na kríži (Congregationes agoniae Salvatoris) Spoločnosti Ježišovej a veriaci nielen v pôstnom období, ale aj cez rok. Po dobudovaní Kostola Najsvätejšej Trojice v r. 1657 bol Boží hrob premiestnený do kaplnky na južnej strane chrámu.

Význam tohto miesta potvrdzuje aj slovenská tlač z r. 1675, v ktorej sa pozvanie na procesiu začínajúce slovami: „Krystus Gežyss, ktery skrze swe predywne wskrysseny gest oslawen...“ Pozvanie zvoláva veriacich do Chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave, odkiaľ sa o 8⁰⁰ h pohne procesia k Božiemu hrobu, kde bude mať každá národnosť svoju kázeň. Vyzýva, aby veriaci nezanedbávali a neopúšťali túto ich vlastnú procesiu. Končí slovami: „Celého w Krystu Pána Bratrstwa Moderdorf Služebnyk Ponyženy Congregationis Praeses (podpis:) Joannes Wenceslaus Kubicky“ (kňaz SJ).

Na žiadosť veriacich a cirkevné odporúčanie pápež Inocent XII. (1691 – 1700) v Breve z 30. júna 1695 udelil na šesť rokov plnomocné odpustky tým, ktorí v deň určený arcibiskupom navštívia Boží hrob v Modranke, pristúpia ku sv. spovedi, sv. prijímaniu a pomodlia sa na úmysel Svätého Otca.

Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v r. 1773, preložení Trnavskej univerzity do Budína v r. 1977, zákaze procesií a púti panovníkom Jozefom II. V r. 1783 a zrušení Rádu sv. Pavla-pustovníka v r. 1786 sa neopravovaná krížová cesta začala rozpadávať. Po odchode Ostrihomskej kapituly z Trnavy v r. 1820 ani mesto ako patrón nedokázalo zabezpečiť opravy, a tak krížová cesta zanikla a s ňou aj Boží hrob. V tejto kaplnke bola potom zriadená sakristia kostola.

Pútnické miesto s milostivou sochou Panny Márie Loretánskej

Barón Rudolf Strozing, zemepán osady Svätý Ján v šopronskej stolici (Maďarsko), dal zhotoviť pri návšteve Loreta dve verné kópie milostivej sošky. Potom sa nimi dotkol pravej, sošky boli požehnané a po príchode domov ich umiestnili v kaplnke. Predpokladám, že druhá soška sa dostala do Modranky prostredníctvom niektorého kanonika, ktorý zemepána osobne poznal, možno aj sprevádzal do Loreta.

Po postavení kostola v Modranke (1650 – 1657) bola Loretánska Panna Mária umiestnená na hlavnom oltári. V r. 1659 bola na severnej strane pristavená kaplnka a po roku oltár, kam kópiu milostivej sošky preniesli. Kaplnka mala na severnej strane vchod z ulice a oproti vchod do kostola. V r. 1767 bola predĺžená prístavbou do dnešnej podoby, vchod zo severnej strany bol zamurovaný a pribudol nový prechod do kostola z kaplnky v novo pristavenej časti. Vtedy bol rozobratý aj múr okolo nového kostola. Za Pannou Máriou Loretánskou prichádzali nielen miestni veriaci, ale i pútnici z Trnavy. Keď sa Tökölyovci, spojenci Turkov, ponáhľali v . 1683 k Viedni, drancovali aj Modranku a ukradli milostivú sošku. V nasledujúcom roku prišli do Modranky až tri ďakovné procesie, aj keď socha tu už nebola!

V r. 1689 priniesli z Trnavy novú požehnanú sochu a púte každoročne pokračovali až do druhej polovice 18. storočia. Panovník Jozef II. v r. 1783 zakázal procesie a púte. O rok neskôr trval aj na odstránení votívnych obrazov a sôch. Púte tak zanikli.

Sošku Panny Márie uschoval doma občan Srnenský a neskôr ju odovzdal kanonikovi M. Görgeymu v Trnave. Po smrti Jozefa II. bola vrátená na pôvodné miesto. Počas napoleonských vojen bol v kostole uskladnený pušný prach a soška sa znova ocitla v Trnave. Po obnove a vymaľovaní kostola v r. 1808 bolo postupne očistené aj zariadenie a púte pokračovali.

Socha je umiestnená nad dreveným oltárom v zaoblenej skrinke. Panna Mária drží na ľavej ruke Božské dieťa, ktorá má v ľavej ruke glóbus s krížikom, pravá rúčka je pozdvihnutá a žehná. Matka i Syn majú na hlavách korunky. Kedysi boli po stranách plasticky drevených anjelov, dvaja anjeli nad soškou držali korunu s oválnou doskou a pamätným nápisom „Diva parens libera tuos a peste, fame, igne et bello“ (Rodička Božia, chráň nás od moru, hladu, vojny a ohňa). V priebehu rokov sa oltár upravoval.

Dnes je po stranách Panny Márie Loretánskej akantová ozdoba a anjeli, ktorí držia pamätný latinský text, nad sochou je namaľovaný slovenský nápis. Naboku sú ďakovné tabule za vyslyšanie. Každoročne, druhú májovú nedeľu, prichádzajú do Modranky miestni veriaci i pútnici z okolia. ThDr. Alexej Izakovič, kaplán, inicioval v r. 1939 prírpavný výbor na oživenie pútí. Vo výbore bol aj vtedajší trnavský farár Mons. ThDr. Ambróz Lazík, P. Štefan Polóny, SJ, Don Ján Hlubík, SDB, P. Dionýz Zomašovič, OFM a laici Dostál, Sládečka, Vraniša a Jakubčík. Prípravný výbor vydal v rokoch 1942, 1944 a 1947 dvojstranové modlitby.

Kto môže vyrátať udalosti, zažehnané katastrofy, alebo množstvo ľudí, ktorí tu našli útechu a posilu pre život? Kto spočíta, koľkí sa tu zmenili k lepšiemu a hlbšiemu životu, vrátili sa k viere? Prosme na príhovor Panny Márie Loretánskej o silu odolávať dnešným pokušeniam zla tak, ako sme kedysi prosili o silu odolávať ateizácii.

Pane Bože, buď nám milosrdenstvom a záchranou, o to ťa prosíme prostredníctvom Panny Mária Loretánskej v Modranke.

Osobnosti náboženského života v Modranke

P. Andrej Čambál, SJ (1867 – 1934) Do spoločnosti Ježišovej vstúpil v r. 1892. Bol kazateľom, misionárom a kresťanským spisovateľom. Zaslúžil sa o erigovanie farnosti v Modranke a bol propagátorom modrančianskych pútí.

P. Nikodém Štekáč (1866 – 1938) Od 28. 10. 1913 až do r. 1931 bol prvým správcom farnosti v Modranke. Vymenoval ho prímas arcibiskup J. Csernoch. V r. 1925 sa stal P Nikodém dekanom. Po odchode do dôchodku bol duchovným správcom kláštora sestier sv. Uršuly v Cíferi. Zomrel 15. 09. 1938 v Cíferi, kde je pochovaný.

P. František Masár (1895 – 1976) Po kňazskej vysviacke v r. 1917 pôsobil v USA. V r. 1931 prichádza ako administrátor modrančianskej farnosti. Zaslúžil sa o výstavbu kalvárie a jaskyne P. Márie Lurdskej. Zomrel v Modranke 06. 05. 1976 a je pochovaný na miestnom cintoríne.

P. Anton Palkovič (1920 – 1995) Správca farnosti v Modranke v rokoch 1954 – 1959. Bol nadšeným organizátorom pútí a zaslúžil sa o obnovu farského kostola. V r. 1959 mu odňali štátny súhlas. Potom pôsobil ako duchovný správca sestričiek vo Vrbovom. Do dôchodku odišiel v r. 1991. Zomrel 05. 12. 1995 v Kútoch, kde je pochovaný.

P. Kamil Michal Chovan, OFM (1919 – 1995) Správca farnosti v Modranke v r. 1959 – 1995. Patril k najdlhšie pôsobiacim kňazom v Modranke. Pôsobil v Trnave ako ľudový misionár, v Bratislave ako profesor náboženstva. Za františkánskeho kňaza ho 25. 06. 1944 v Žiline vysvätil Dr. E. Nécsey. Zaslúžil sa o opravu farského kostola a kaplnky. Organizoval púte, podporoval sociálne slabšie rodiny. Zomrel 28. 05. 1995 v Modranke, kde je aj pochovaný.

P. Bohuslav Mošať, SDB, dekan, profesor hudby Správca farnosti v Modranke v rokoch 1997 – 2001. Skomponoval niekoľko liturgických spevov, viedol spev. zbory. Za túto prácu bol menovaný čestným dekanom Nitrianskej diecézy.

JCLic. Radoslav Bazala Pôsobí ako farár v Modranke od 1. júla 2001 do súčasnosti.