Slávenie jubilejných rokov v Starom a Novom zákone
V Starom zákone Izraeliti slávili každý päťdesiaty rok ako Pánov rok. Nazývali ho jubilejným rokom. Bol to rok milosti, kedy sa neobrábala pôda, otroci sa prepúšťali na slobodu, odpúšťali sa všetky dlhy, majetky sa vracali pôvodným majiteľom. V celom Izraeli vtedy zavládla radosť, odpustenie, jednota a návrat k svojmu Bohu. (porov. Lv 25, 8-55) Cieľom slávenia týchto rokov bolo znovunastoliť rovnosť v celom Izraeli a uvedomiť si, že všetky plody, majetok i človek patria Bohu. Jubilejný rok sa ohlasoval trúbením na baraních rohoch (v hebrejčine yóbel znamená baraní roh) a z toho vzniklo jeho pomenovanie.
Keď Ježiš Kristus začal svoju verejnú činnosť oznámil, že prišiel “ohlásiť Pánov milostivý rok.” (Lk 4, 19) Ježiš prichádza ako Spasiteľ človeka, aby ho oslobodil od najväčšieho zla – hriechu a dal mu nový život. V tomto zmysle, od Ježišových čias, ľudstvo nepretržite prežíva Pánov milostivý rok. Aby sa táto skutočnosť zdôraznila, od roku 1300 pápež Bonifác VIII. zaviedol v Cirkvi slávenie jubilejných rokov (nazývame ich tiež sväté alebo milostivé roky) . Od roku 1475, aby sa milosť týchto jubilejných rokov dotkla každej generácie, pápeži skrátili periodicitu týchto slávení na 25 rokov. Posledný takýto jubilejný rok bol v roku 2000.
Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva
Niekedy pápeži zvyknú vyhlásiť aj mimoriadny jubilejný rok. Napríklad Pius XI. v roku 1933 a sv. Ján Pavol II. v roku 1983 vyhlásili mimoriadny Svätý rok vykúpenia pri príležitosti okrúhleho výročia vykúpenia človeka Ježišom Kristom. Podobne Svätý Otec František vyhlásil bulou Misericordiae vultus mimoriadny Svätý rok milosrdenstva od 8. decembra 2015 do 20. novembra 2016. Na prežívanie Svätého roku vybral Svätý Otec František motto: Milosrdní ako Otec, ktoré vychádza z Ježišových slov: “Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!” (Lk 6, 36)
Čo je to Božie milosrdenstvo?
Prvé meno Boha je LÁSKA. Sv. Ján Pavol II. hovorí, že druhé meno Boha je MILOSRDENSTVO. Milosrdenstvo je Božia odpúšťajúca láska. Je to láska plná súcitu, láska trpezlivá. Boh vo svojej láske trpezlivo čaká na každého človeka, aby sa obrátil a mal večný život. Sv. Otec František v bule Misericordiae vultus zdôrazňuje, že “Ježiš Kristus je tvárou Otcovho milosrdenstva… Milosrdenstvo sa totiž stalo živým, viditeľným a dosiahlo svoj vrchol v Ježišovi z Nazareta.” (MV 1) “Milosrdenstvo je posledný a najvyšší akt, ktorým nám Boh ide v ústrety… je základný zákon, ktorý prebýva v srdci človeka… je cesta, ktorá spája Boha s človek.” (MV 2) Nádherné príklady Božieho milosrdenstva nájdeme v Evanjeliu, napr. podobenstvo o márnotratnom synovi, príbeh o cudzoložnej žene, povolanie mýtnika Matúša za učeníka a ďalšie.
Treba si pritom uvedomiť, že milosrdenstvo neznamená, že si môžeme robiť čo chceme, páchať hriechy, porušovať Boží zákon s tým, že Boh nám nakoniec aj tak odpustí. Bolo by to hriešne spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo. Milosrdenstvo znamená, že keď úprimne ľutujeme svoje hriechy, usilujeme sa o nápravu svojho života, Boh nám vždy odpustí aj ten najväčší hriech. Pod ľútosťou rozumieme bolesť duše nad spáchanými hriechmi, ich odsúdenie a predsavzatie viac nezhrešiť. Božie odpustenie je vždy spojené s pokáním človeka. Vo Svätom písme nájdeme dve nasledovné štruktúry, ako sa prejavuje Božie milosrdenstvo voči hriešnikovi: hriech – pokánie – odpustenie alebo hriech – odpustenie – výzva na následné pokánie.
Prvý dar, ktorý nám dáva Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní, je milosrdenstvo. Keď sa prvýkrát zjaví svojím učeníkom ustanovuje sviatosť zmierenia, svätú spoveď, slovami: “Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” (Jn 20, 22-23)
Svet potrebuje Božie milosrdenstvo
Božie milosrdenstvo sa tiahne ako zlatá niť celými dejinami ľudstva, od prvého hriechu človeka, až podnes. Úcta k Božiemu milosrdenstvu sa osobitne prehĺbila od minulého storočia vďaka súkromným zjaveniam poľskej rehoľnej sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva sv. Faustíny Kowalskej (1905-1938). Pápež sv. Ján Pavol II. vyhlásil sr. Faustínu za blahoslavenú a svätú a v roku 2000 ustanovil pre celú Cirkev 2. veľkonočnú nedeľu ako Nedeľu Božieho milosrdenstva.
Počas apoštolskej cesty v Poľsku, pápež sv. Ján Pavol II., povedal tieto veľmi aktuálne slová: “Cirkev od svojho začiatku hlása Božie milosrdenstvo, ktoré je znamením nádeje a prameňom spásy pre človeka. Zdá sa, že dnes je osobitným spôsobom povolaná ohlasovať svetu toto posolstvo… Pred ľudstvom sa ukazujú nové možnosti rozvoja, ale zároveň aj doteraz neslýchané nebezpečenstvá. Človek žije často tak, ako keby Boh nejestvoval, ba dokonca sa stavia na jeho miesto… Človek, ktorý zakusuje toto tajomstvo zla, žije v obave z budúcnosti, z prázdna, utrpenia a vykynoženia. Hádam preto prostredníctvom svedectva jednoduchej rehoľnej sestry Faustíny, Kristus ako keby bol vstúpil do našich čias, aby nám zreteľne ukázal prameň útechy a nádeje, ktorý sa nachádza vo večnom Božom milosrdenstve… Nadišla hodina, aby sa Kristovo posolstvo dostalo všetkým. Nadišla hodina, aby sa posolstvo Božieho milosrdenstva vlialo do ľudských sŕdc nádej a stalo sa iskrou novej civilizácie, civilizácie lásky.” (Krakov, 18.8.2002)
Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, vyhlásený Svätým Otcom Františkom, je veľkou šancou pre svet.
Ako prežívať Svätý rok milosrdenstva?
Program na prežívanie Svätého roka milosrdenstva vytyčuje bula Svätého Otca Františka Misericordiae vultus:
- Počúvať, čítať a v tichu rozjímať nad Božím slovom. Cez Božie slovo k nám hovorí Boh.
- Putovať k Bráne milosrdenstva. Púť nech je cestou na obrátenie nášho srdca. Máme sa nechať objať Božím milosrdenstvom a zaviazať sa, že budeme milosrdní voči druhým, ako je Boh milosrdný voči nám. Etapy našej púte sú v evanjeliu: -nesúdiť, -neodsudzovať, -odpúšťať, -dávať, -vedieť objaviť, čo je v druhom človeku dobré. (porov. Lk 6, 37-38)
- Zamýšľať sa a konať skutky telesného milosrdenstva: 1. Dávať jesť hladným. 2. Dávať piť smädným. 3. Prichýliť pocestných. 4. Odievať nahých. 5. Navštevovať chorých. 6. Poskytovať pomoc väzňom. 7. Pochovávať mŕtvych. V každom z týchto “najmenších” je prítomný Kristus. (porov. Mt 25, 31-45)
- Zamýšľať sa a konať skutky duchovného milosrdenstva: 1. Napomínať hriešnikov. 2. Poúčať nevedomých. 3. Dobre radiť pochybujúcim. 4. Tešiť zarmútených. 5. Trpezlivo znášať krivdu. 6. Odpúšťať ubližujúcim. 7. Modliť sa za živých a mŕtvych.
- Osobitne intenzívne prežívať pôstne obdobie ako čas Božieho milosrdenstva. Prežívať ho ako čas modlitby, pôstu a milosrdnej lásky. Vykonať si predveľkonočnú svätú spoveď. V piatok a sobotu pred 4. pôstnou nedeľou zúčastniť sa iniciatívy “24 hodín pre Pána”.
- Duchovne pomáhať tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti, aby zmenili svoj život. Svätý Otec priamo spomína členov akýchkoľvek zločineckých skupín, páchateľov a spolupáchateľov korupcie, ktorí podkopávajú základy osobného i spoločenského života.
- Získavať dar odpustkov pre seba a pre duše v očistci.
Ako získať dar odpustkov počas Svätého roka milosrdenstva?
Odpustky znamenajú odpustenie časných trestov za hriechy. Na získanie úplných odpustkov treba vykonať dobrý skutok obdarený úplnými odpustkami a splniť tri nasledujúce podmienky: 1. sviatostná spoveď, 2. sväté prijímanie a 3. modlitba na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému. Ak chýba táto dispozícia alebo ak sa nesplnia tri uvedené podmienky, možno získať iba čiastočné odpustky.
Možnosti na získanie odpustkov počas Svätého roka:
- Uskutočniť krátku púť k Svätej bráne, vykonať si sviatostnú spoveď, zúčastniť sa na slávení Eucharistie spojenej s reflexiou nad milosrdenstvom. Pripojiť Vyznanie viery a modlitbu za Svätého Otca a na jeho úmysly.
- Zakaždým, keď veriaci človek sám vykoná jeden alebo viac skutkov telesného a duchovného milosrdenstva.
- Pre chorých, starých a opustených je možno získať odpustky prijímaním skúšky s vierou, prijatie Eucharistie alebo účasť na svätej omši prostredníctvom komunikačných prostriedkov.
- Pre väzňov je možnosť získať odpustky vo väzenských kaplnkách a tiež, keď prejdú bránou svojej cely a obrátia sa myšlienkou a modlitbou na Boha.
- Odpustky môžu byť privlastnené pre duše v očistci, s ktorými sme spojení cez svedectvo viery a lásky.
Ukončenie Svätého roka milosrdenstva.
- V diecézach bude ukončenie Svätého roka milosrdenstva v nedeľu 13. novembra 2016. V Trnavskej arcidiecéze sa uskutoční počas prvého dňa Novény k trnavskej Panne Márii, kedy po večernej sv. omši v Bazilike sv. Mikuláša sa veriaci v procesií presunú do Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa, kde otec arcibiskup Mons. Ján Orosch slávnostne ukončení Svätý rok milosrdenstva.
- V rámci celej Cirkvi bude ukončenie Svätého roka milosrdenstva v nedeľu Krista Kráľa dňa 20. novembra 2016. Obrady v Chráme sv. Petra v Ríme bude viesť Svätý Otec František.
Spracoval o. Ján Hallon
Milosrdný rok ako duchovná príprava na Svetové dni mládeže
