- r. 1318 – Najstaršia zmienka o farnosti.
- r. 1561 – V kánonických vizitáciach bratislavského prepošstva sa hovorí, že v osade Modranka sa nachádza kostol sv. Márie Magdalény a cintorín, fara bola neobsadená. Modranka bola pôvodne zasvätená sv. Márii Magdaléne, čo potvrdzujú zachovalé pečate, na ktorých je vyobrazená táto svätica.
- r. 1601 – Počas reformácie, povstalecké vojská Štefana Bočkaja kostol vyrabovali a poškodili.
- r. 1619 – Vojaci Gabriela Betlena obsadili Trnavu a okolie a opäť vyrabovali kostol sv. Márie Magdalény. Predpokladá sa, že kvôli častému ničeniu mesto Trnava požiadalo ostrihomského biskupa o zrušenie farnosti.
- r. 1629 – 1632 – Vybudovanie krížovej cesty z Trnavy, ktorá končila v Modranke na kalvárii pri kaplnke Božieho hrobu o rozmeroch 9 x 8 metra. Pri stavbe dnešného farského kostola Najsvätejšej Trojice bola kaplnka Božieho hrobu zrušená a včlenená do stavby kostola ako časť svätyne. Na južnej strane kostolnej lode bola postavená kaplnka, v ktorej bol urobený Boží hrob. Po zániku krížovej cesty (r. 1832) bola kaplnka prerobená na sakristiu.
- r. 1650 – 1657 – Stavba kostola Najsvätejšej Trojice, podľa vzoru trnavského univerzitného kostola na podnet a na finančné náklady modrančianskeho rodáka – ostrihomského kanonika Adama Šalgoviča.
- r. 1654 – Barón Rudolf Strozing dal zhotoviť pri návšteve Loreta dve verné kópie milostivej sochy Loretánskej Panny Márie. Jedna zo sôch sa dostala do Modranky pravdepodobne prostredníctvom niektorého kanonika, ktorý baróna osobne poznal alebo dokonca sprevádzal do Loreta.
- r. 1657 – Na slávnosť Najsvätejšej Trojice kostol slávnostne posvätil ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay za prítomnosti veľkého počtu kňazov a veriacich z Modranky a okolia.
- r. 1659 – K severnej strane kostola bola pristavená kaplnka, v ktorej bola umiestnená milostivá socha Loretánskej Panne Márie. R. 1767 bola kaplnka predľžená prístavbou do dnešnej podoby.
- r. 1674 – 1681 – Kostol Najsvätejšej Trojice bol v správe Rádu sv. Pavla – pustovníka v Trnave.
- r. 1683 – Na orodovanie Panny Márie sa zázračným spôsobom spustila hustá hmla, ktorá Modranku a celú Trnavu zachránila pred tureckým vpádom.
- r. 1683 – Tökölyovské vojská vyrabovali obec, znesvätili kostol, podpálili Trnavu a okolité dediny, z Modranky ukradli milostivú sochu Loretánskej Panny Márie.
- r. 1684 – Do Modranky prišli tri ďakovné procesie, aj keď milostivá socha tu už nebola.
- r. 1689 – Eva Alvinczyová dala z dreva vyhotoviť novú sochu Loretánskej Panny Márie.
- r. 1695 – Pápež Inocent XII. vyhlásil Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky.
- r. 1694 – Kostol sv. Márie Magdalény, ktorý sa postupne rozpadával, sa zrútil.
- r. 1747 – Z milodarov obce a pútnikov bola na pôvodnom mieste postavená kaplnka sv. Márie Magdalény.
- r. 1772 – Požiar zničil veže a časť muriva kostola, takže kostol zostal bez veží.
- r. 1783 – Panovník Jozef II. zakázal procesie a púte a v ďalšom roku dal príkaz na odstránenie votívnych obrazov a sôch. Milostivú sochu Loretánskej Panny Márie uchovával doma občan Srnenský a neskôr ju odovzdal kanonikovi Görgeymu v Trnave.
- r. 1797 – Po smrti Jozefa II. dal kanonik Görgey sošku zreštaurovať a vrátiť na pôvodné miesto do kostola.
- r. 1838 – Generálny vikár Alexej Jordánsky spomína Modranku ako filiálku farnosti Hrnčiarovce.
- r. 1799 – Veže kostola boli zreštaurované a pokryté medeným plechom – odvtedy majú dnešnú podobu.
- r. 1802 – Požiar opäť zničil kostol.
- r. 1805 – 1808 – Počas napoleonských vojen bol v kostole uskladnený pušný prach.
- r. 1808 – Po obnove a vymaľovaní kostola sa opäť obnovili púte.
- r. 1912 – Bol položený základný kameň na stavbu farskej budovy.
- MODRANKA AKO SAMOSTATNÁ FARNOSŤ
- r. 1913 – Na erigovaní farnosti Modranka mal veľkú zásluhu propagátor modrančianskych pútí P. Andrej Čambál SJ. 28.10.1913 primas arcibiskup J. Černoch vymenoval za prvého farára farnosti Nikodéma Štekláča.
- r. 1944 – Vedľa kostola bola postavená Lurdská jaskyňa s kalváriou.
- r. 1993 – Z kaplnky bol odcudzený obraz sv. Márie Magdalény. Nový obraz, ktorý sa toho času nachádza vo svätyni kostola, namaľoval modrančiansky rodák Pavol Stacho.
- r. 2003 – Bol vytvorený nový farský erb.
- r. 2006 – Vybudovanie krížovej cesty v areáli kostola. (dielo realizoval p. Košecký)
- r. 2006 – Vydláždenie priestoru pred Lurdskou jaskyňou.
- r. 2007 – Výmena strešnej krytiny kostola.
- r. 2010 – 2011 – Výmena strešnej krytiny, okien a oprava fasády na farskej budove.
- r. 2010 – 2011 – Vymaľovanie interiéru kostola. Reštaurovanie hlavného oltáru farského kostola.
- r. 2011 – 2014 – Obnova exteriéru kostola (obnova veží a fasády).
- r. 2013 – umiestnenie súsošia sv. Cyrila a Metoda vo výklenku južnej strany kostolných veží (zhotovil miestny sochár Stanislav Tóbl).
- r. 2014 – umiestnenie súsošia sv. Petra a Pavla vo výklenku severnej strany kostolných veží (zhotovil miestny sochár Stanislav Tóbl).
- r. 2017 – 2018 – Obnova exteriéru a interiéru Kaplnky sv. Márie Magdalény (výmena strešnej krytiny veže a strechy, sanácia obvodového muriva podrezaním, výmena okien, obnova vonkajšej fasády, vymaľovanie interiéru a obnova oltárneho rámu).
- r. 2019 – 18. marca, požehnanie obnovenej Kaplnky sv. Márie Magdalény trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom.
- r. 2020 – obnova Lurdskej jaskynky a oplotenia