Po obnovení rímskokatolíckej farnosti v Modranke r. 1913 účinkovali ako farári nasledujúci kňazi:
-
Nikodém Štekláč (1913 – 1931)
-
František Masár (1931 – 1954)
-
Anton Palkovič (1954 – 1959)
-
P. Kamil Michal Chovan OFM (1959 – 1995)
-
uprázdnená fara, spravovaná z farnosti Trnava – mesto (1995 – 1997)
-
Don Bohuslav Mošať SDB (1997 – 2001)
-
JCLic. Radoslav Bazala (2001 – 2009)
-
ThDr. Alojz Lackovič, PhD. (farár: 2009 – 2015, výpomocný duchovný: 2015 –
-
Mgr. Ing. Ján Hallon (2015 – 2020)
-
JCLic. Peter Škultéty (2020 –
Nikodém Štekláč, dekan
Narodil sa 9.9.1866 v Hronskom Sv. Beňadiku. Za kňaza bol vysvätený v r. 1891. Do Modranky prišiel ako farár z Veselého. Stal sa prvým farárom farnosti po jej erigovaní primasom arcibiskupom J. Černochom dňa 28.10.1913. Bol dobrým, svedomitým, obetavým a štedrým kňazom s rešpektom u každého. Zaslúžil sa i o opravu veží, omietok a strechy kostola. V roku 1925 sa stal dekanom. Po odchode do dôchodku v r. 1931 pôsobil ako duchovný správca kláštora sestier sv. Uršuly v Cíferi. Zomrel 15.9.1938 v Cíferi, kde je aj pochovaný.
František Masár
Narodil sa 31.3.1895 v Korytnom. Po kňazskej vysviacke v r. 1917 pôsobil v USA. V roku 1930 bol administrátorom v Hrachovišti, odkiaľ prišiel do Modranky v r. 1931. Popri svedomito vykonávanej pastoračnej činnosti sa zaslúžil o výstavbu kalvárie a jaskyne Panny Márie Lurdskej. Bol aj verejne aktívny, pôsobil ako správca modrančianskeho kina, pričinil sa o prístavbu a rekonštrukciu kinosály. Venoval sa mládeži. Zomrel v Modranke 6.5.1976 a je pochovaný na miestnom cintoríne.
Anton Palkovič
Narodil sa 13.2.1920 v Kútoch. Za kňaza bol vysvätený v r. 1945. Pôsobil ako kaplán v Leopoldove (1945), v Skalici (1947) , od roku 1948 bol farárom v Sološnici a od r. 1952 kaplánom v Trnave. Do Modranky prišiel ako farár v r. 1954 a zaslúžil sa o obnovu farského kostola. Počas piatich rokov pôsobenia vo farnosti vykonal veľký kus práce na poli duchovnom i spoločenskom. Venoval sa mládeži, organizoval výlety a púte do Šaštína, Mariánky a na Staré Hory, finančne podporoval viacdetné a sociálne slabšie rodiny. Popri pastoračnej činnosti sa zaslúžil o opravu strechy a veží kostola (vyčistenie povaly kostola a farskej budovy, výmena pomúrnic, krokví a latovania strechy kostola, oplechovanie veží kostola, oprava bání a krížov veží, oprava bleskozvodov a rín). Počas jeho pôsobenia sa uskutočnila prístavba sákristie kostola a jej vkusné vymaľovanie. V interiéry kostola sa urobila konzervácia oltárov, obrazov a lavíc, chóru, úprava okolia kostola a cintorína.
V r. 1959 mu štát odobral súhlas na vykonávanie kňazskej služby, mimo pastorácie bol až do r. 1965. V r. 1965 sa stal duchovným správcom u sestričiek vo Vrbovom, v r. 1966 kaplánom v Krakovanoch a farárom v Čeladiciach, v r. 1971 farárom v Hosťovciach, v r. 1976 opäť farárom v Čeladiciach. Do dôchodku odišiel v r. 1991. Zomrel 5.12.1995 v Kútoch, kde je pochovaný.
P. Kamil Michal Chovan OFM
Narodil sa 10. mája 1919 v obci Dekýš. Bol najmladším z jedenástich detí. Za františkánskeho kňaza ho vysvätil v r. 1944 nitriansky biskup Dr. Eduard Nécsey. Po kňazskej vysviacke pôsobil v Trnave ako ľudový misionár, od r. 1948 v Malackách a od r. 1950 v Bratislave ako profesor náboženstva. Ďalšie jeho pôsobiská boli od r. 1952 Litava, od r. 1956 Myjava a od r. 1958 Dolná Krupá. Napokon v r. 1959 prišiel na faru do Modranky, kde pôsobil až do svojej smrti.
Za 36 rokov požehnaného kňazského života vo farnosti Modranka vynikal ako dobrý a obľúbený kazateľ a organizátor pútí. Často kázal aj na trnavskej novéne k úcte Trnavskej Panny Márie. Bol veľmi obľúbený u mládeže, ktorú duchovne viedol, ale i doučoval, finančne podporoval a pripravoval na budúce povolanie. Finančne podporoval sociálne slabšie rodiny a tiež kultúrno-osvetové a športové podujatia. Bol veľkým fanúšikom modrančianskeho a trnavského futbalu a duchovným otcom pre spartakovských futbalistov, aj v čase zlatej éry (1968 – 1973). Zaslúžil sa o založenie tradičných osláv päťdesiatnikov, ktoré pretrvávajú vo farnosti od r. 1970 až do dnes.
Popri duchovnej službe sa páter Kamil snažil aj o materiálne zveľadenie farnosti Modranka. Zaslúžil sa o opravu dvojvežového pútnického chrámu – najmä o opravu strechy a krovu, kostolných veží a krížov, konzerváciu hlavného a bočných oltárov, vymaľovanie kostola a Kaplnky Loretánskej Panny Márie v kostole, výmenu dlažby, umiestnenie nových lavíc a elektrifikáciu kostola. Na Kaplnke sv. Márie Magdalény sa počas jeho pôsobenia uskutočnila oprava omietok, sokla, strechy, vymaľovanie kaplnky zvonka i zvnútra a namaľovanie nového obrazu sv. Márie Magdalény. Napokon sa podieľal na úpravách areálu kostola a fary vybudovaním betónových chodníkov, oplotenia okolo kostola, opravou farskej budovy a vonkajším osvetlením kostola. Tiež sa zaslúžil o opravu cintorína a vybudovanie domu smútku na cintoríne.
Zomrel dňa 28. mája 1995 v Modranke, kde je aj pochovaný na miestnom cintoríne.
Po smrti P. Kamila Chovana bola farnosť uprázdnená a spravovaná z farnosti Trnava – mesto. Pri zastupovaní sa striedali najčastejšie kňazi Juraj Augustín, Miloš Pikala, Peter Šimko, Július Kupča, Jozef Mišík a Viliam Kurilla.
Don Bohuslav Mošať SDB, dekan
Narodil sa v r. 1934 v Hrušovanoch okres Topoľčany. Ako štrnásťročný odišiel do Šaštína k saleziánom. Po rozpustení reholí v r. 1953 až 1960 vyštudoval hudbu a slovenčinu na Vyššej pedagogickej fakulte v Bratislave a hudbu a hru na klavír na Univerzite Komenského v Bratislave. V r. 1959 až 1970 vyučoval v Ľudových školách umenia. Popri štúdiach a zamestnaní tajne vyštudoval teológiu a v r. 1964 bol v Krakove vysvätený na kňaza. Jeho kňazstvo bolo zverejnené až v r. 1969 primičnou svätou omšou v Hrušovanoch. Ako regenschori pôsobil Šaštíne a Košiciach a tiež pomáhal v pastoračnej službe. Od r. 1975 prešiel do pastorácie nitrianskej diecézy, pôsobil ako kaplán v Pruskom a od r. 1976 ako správca farnosti Nitrianske Rudno. V Nitrianskej diecéze pôsobil ako predseda liturgickej komisie pre hudbu a spev. V r. 1984 bol menovaný čestným dekanom. Od r. 1996 pôsobil v Lehote pri Nitre a od r. 1997 prišiel za správcu farnosti do Modranky.
Jeho odbornosť v hudbe sa prejavila v kostolnom speve. Opravil niektoré liturgické nápevy, zaviedol niekoľko vlastných nápevov a piesní. Vytvoril skupinu mužov, spevákov na pohreboch. Venoval sa aj rekonštrukčným prácam na fare (nová elektrická inštalácia, sociálne zariadenie, prívod a odpad vody, vymaľovanie celej farskej budovy z vnútra, ohrada a brána pred farskou budovou). V kostole dal zdvojiť dvere, upravil sákristiu, dal urobiť novú elektroinštaláciu, zaviedol vodu a umiestnil umývadlá.
Z Modranky v r. 2001 odišiel do Kuklova pri Šaštíne a od r. 2012 pôsobil ako duchovný u sestričiek Svätého kríža v Cerovej. Od r. 2015 je v Misijnom dome v Nitre v sociálnom zariadení pre dôchodcov – seniorov.
JCLic. Radoslav Bazala
Narodil sa v Koniarovciach. Teologické štúdia absolvoval v Bratislave a v Ríme. Kňazskú vysviacku prijal v r. 1997, po nej pokračoval v štúdiách v Ríme, kde dosiahol licenciát z cirkevného práva. Od r. 2000 pôsobil ako kaplán v Trnave – sv. Mikuláša a od 1. júla 2001 prichádza za správcu farnosti do Trnavy – Modranky, kde pôsobil do 30. júna 2009.
Popri pastoračnej službe pôsobil ako cirkevný sudca na Arcidiecéznom tribunále v Trnave a odborný asistent na RK CMBF UK v Bratislave. V r. 2008 sa stal viceoficiálom, r. 2009 – 2010 riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave, r. 2010 – 2013 oficiálom Arcidiecézneho tribunálu v Trnave. V r. 2012 – 2015 bol správcom farnosti v Dechticiach.
ThDr. Alojz Lackovič, PhD., dekan, assessor
Narodil sa v Trakoviciach. Po absolvovaní teologických štúdií na Rímskoaktolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave prijal kňazskú vysviacku v r. 1974. Ako kaplán pôsobil v Šaštíne, Radošovciach a Hlohovci. Od r. 1979 pôsobil ako administrátor v Kuchyni. V r. 1995 sa stal farárom – dekanom v Uníne a v r. 1998 farárom – dekanom v Topoľčanoch. V r. 2003 – 2009 pôsobil ako farár v Hornej Strede. Do Modranky prišiel za farára v r. 2009 už ako skúsený pastoračný kňaz – dekan, známy ako “kňaz – staviteľ”.
NA STRÁNKE SA PRACUJE!
(Podľa Dr. Hadrián Radváni: Osobnosti náboženského života, Rodinné spoločenstvo 5/2003, str. 19, Dr. Gracian Lukáč: Stručný prehľad dejín Modranky a modrančianskeho kostola 1258 – 1998, www.hrusovany.sk, Schematizmus Trnavskej arcidiecézy 2008 a 2016, spracoval o. Ján Hallon)