Na želania Pána Ježiša, prostredníctvom súkromných zjavení sv. Faustýne Kovalskej, pápež sv. Ján Pavol II. ustanovil prvú nedeľu po Veľkej noci ako nedeľu Božieho  milosrdenstva.

Milosrdenstvo je Božia odpúšťajúca láska, láska plná súcitu, láska trpezlivá. Boh čaká na každého človeka, aby sa obrátil a mal večný život. Žiaľ, nie každý človek prijíma túto Božiu ponuku. Mnohí ľudia tvrdošijne odmietajú Božiu lásku. Búria sa proti Bohu. Dávajú prednosť životu v hriechu, pohodlí, žijú na úkor druhých.

V roku 2002, pápež sv. Ján Pavol II., predniesol v Krakove, v sanktuáriu Božieho milosrdenstva, tieto slová: „Pred ľudstvom sa ukazujú nové možnosti rozvoja,  ale zároveň aj doteraz neslýchané nebezpečenstvá. Človek žije často tak, ako keby Boh neexistoval, ba dokonca sa stavia na jeho miesto. Prisvojuje si právo Stvoriteľa zasahovať do tajomstva ľudského života… určovať hranice života i smrti. Odmietaním Božích zákonov a morálnych zásad otvorene útočí na rodinu… pokúša sa umlčať hlas Boha v ľudských srdciach a vykoreniť ho z kultúry národov. Človek, ktorý zakusuje toto tajomstvo zla, žije v obave z budúcnosti, z prázdna, utrpenia a vykynoženia… Nadišla hodina, aby posolstvo Božieho milosrdenstva vlialo do ľudských sŕdc nádej a stalo iskrou novej civilizácie, civilizácie lásky.

V minulom storočí nám Boh cez súkromné zjavenia rehoľnej sestre, dnes už svätej Fastýne Kovalskej, priblížil svoje nekonečné milosrdenstvo. Priamo v zjavení povedal: „Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť si ho na svoje milosrdné srdce… Skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej  spravodlivosti…“

Z týchto zjavení pochádzajú nové formy úcty Božieho milosrdenstva, ktoré si teraz pripomenieme:

• Obraz Milosrdného Ježiša, ktorému z prebodnutého Srdca vychádzajú dva lúče predstavujúce Božie milosti – ako Pán Ježiš priamo povedal, predstavujú: „sväté sviatosti, svätú Cirkev, zrodenú z prebodnutého boku a dary Ducha Svätého. (Den. 229). Je to pre nás povzbudenie, aby sme žili  v takomto duchovnom spojení s Bohom. Majme obraz Milosrdného Ježiša zavesený vo svojich príbytkoch.

• Sviatok Božieho milosrdenstva – podľa želania Pána Ježiša, tento sviatok sa má sláviť na prvú nedeľu po Veľkej noci, čiže dnes. (pre celú Cirkev ho zaviedol sv. Ján Pavol II. v jubilejnom roku 2000)

• Ruženec Božieho milosrdenstva – vytrvalá modlitba, ktorou ďakujeme za Božiu milosrdnú lásku a vyprosujeme Božie milosrdenstvo pre seba a pre druhých.

• Hodina milosrdenstva – 3 hodina odpoludnia, kedy zomrel Pán Ježiš z lásky k nám. Krátkou myšlienkou poďakovať Bohu, mnohí sa v tomto čase modlia ruženec B. M.

• Skutky milosrdenstva – naša viera bez skutkov je mŕtva. Pán Ježiš povedal sv. Faustíne: „Žiadam skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani vyhovárať. Máme byť aj my milosrdní voči druhým. V celom minulom roku, Svätom roku milosrdenstva, nám to pripomínal Svätý Otec František.

Žime podľa týchto foriem úcty k Božiemu milosrdenstvu a vyprosujme Božie milosrdenstvo pre hriešnikov, za obrátenie sveta. Je tu súvis aj so zjaveniami Panny Márie vo Fatime, ktorých 100-té výročie si pripomíname práve v tomto roku. Tam Panna Mária osobitne prosila, aby sme prinášali modlitby a obety za obrátenie hriešnikov. Naučila nás modlitbu, ktorú pridávame po každom desiatku ruženca: „Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“